Strom poznania

Stanislava Hudačkova

Stanka je veľmi talentovaná žena plná nápadov, myšlienok a chuti ŽIŤ naplno. Píše vlastné knihy aj básne. Jej knihu básní vlastní aj pápež František, či Lucie Bíla. Má jednoducho dar tvorenia. Do projektu unikátneho spojenia akademických maliarov a pacientov ADELI jednoducho skvele zapadla. Život jej pripravil veľké skúšky vyplývajúce z jej zdravotného postihnutia, keď od detstva trpí detskou mozgovou obrnou. Celý život jej pomáha jej rodina a jej 6 súrodencov. Miluje prírodu a rodný kraj v okolí Starej Ľubovne. Na Vianoce si želá byť so svojimi najbližšími. Ako sama hovorí: „do vienka som dostala meno slovanského pôvodu Stanislava. Ženy s týmto menom sú vraj jemné a statočné. Vedia sa prebíjať životom. A tak sa bijem a prebíjam čo to dá :)“ Jej dielo je veľmi šťavnaté a chutné 🙂

Optimista

Peter Laurenčík

Peter, ako sám o sebe hovorí, mal dva životy. Ten pred porážkou, keď bol úspešný, zaneprázdnený podnikateľ, zanietený parašutista a ten druhý po porážke, ktorý mu priniesol do života skutočné hodnoty. Lásku rodiny, podporu priateľov a pokoj do duše. Peter si prešiel po cievnej mozgovej príhode skúškou ohňom. Ochnul a navyše mu začala sublimovať tá časť mozgu, ktorá zodpovedá za reč. Po troch mesiacoch po mozgovej príhode začal strácať schopnosť komunikovať s okolím. To dá človeku naozaj psychicky zabrať. Okrem toho strácal rovnováhu a jeho život sa menil v základoch. Peniaze, ktoré zarábal na úkor zdravia, musel po porážke investovať do zdravia. „Som spokojný, aj keď napredujem myšacími krokmi:“ hovorí optimista Peter. Tak pomenoval aj unikátny obraz, ktorý vytvoril s Mgr. art. Janou Farmanovou. Peter poctivo cvičí nielen v ADELI, ale aj v domácom fitnes. Vďaka logopédom sa rozvinula aj reč. Mozog má tú zázračnú schopnosť, že funkcie odumretej časti preberie iné centrum v mozgu. Peter si váži rodinu, priateľstvo, zvieratá. Sám má kone a oslíka. Žije život, aký mu zostal s tou najväčšou úctou a pokorou k nemu.

Živé oživí neživé

Ingrid Vargová

O Ingrid sa stará mamina, ktorá je jej pravou rukou. Ingrid zbožňuje hudbu , umenie, rada chodí do prírody, kde dýcha čerstvý vzduch , miluje to. Na Vianoce si želá pokoj a rodinnú pohodu. Mala tú česť domaľovať dielo Janky Farmanovej a zvolila si oživenie neživých látok nádhernou červenou farbou.

Cesta za svetlom

Janet Jakubíková

Žany celý život pomáhala druhým ako zdravotná sestra. Potom však prišiel šok a zlom – to čo vie priniesť iba ŽIVOT. Na Janet doľahol tzv. long COVID, začalo jej ochabovať telo a cítila nezneziteľné bolesti, ktoré muselo tíšiť až morfium. Najhoršie je, keď spolu so zdravím strácate aj všetky istoty okolo. Janet prišla o prácu, o manžela, ktorý ju opustil aj o tanec a turistiku, ktoré tak milovala. Vďaka intenzívnym rehabilitáciám však napreduje a utišuje aj fyzickú aj psychickú bolesť. Maľovanie je pre ňu nádhernou terapiou a vyjadrením hlbín jej vnútra. To ako sa pohrala so základom od akademickej maliarky Jany Farmanovej je jasným dôkazom, že mentálne je v top kondícii a že jej videnie sveta je jedinečné a hlboké.

Rodina

Laisa Hansen

Laisa je jednoducho malý žiarivý anjelik. Do ADELI chodí skutočne ako anjel – sprievodca svojho ťažko hendikepovaného bračeka s downovým syndrómom Tjore Jona. Aj s rodičmi žijú v Hainburgu. S Katkou Vavrovou, ktorá dokončovala Laisin obraz si skvele sadli. Laisa rada kreslí , maľuje a má rada elektro hudbu, čo je aj Katkina tajná vášeň 🙂 Keď Katka videla Laisu, jej malá vzácna osobnosť ju tak inšpirovala, že to pretavila aj do obrazu, v ktorom jej Laisa v krajine zázrakov – tak ako je jej braček v ADELI, krajine malých zázrakov, ktoré mu môžu doslova zmeniť život.

Dve srdcia v jednej tvári

Lenka Ščepánková

Lenka, miluje literatúru, lietadlá, zaujíma sa aj o politiku, čo je u dievčaťa v jej veku výnimočné. Jej sen je ísť do Barcelóny na obrovský futbalový štadión FC Barcelona 🙂 Má vynikajúcu pamäť na mená v kalendári, vie presne, kto kedy má meniny. Jej obraz nesie poetický názov „Dve srdcia v jednej tvári“ – dominujú mu ruky a Pavel Herman tomuto jedinečnému umeleckému pohľadu vdýchol vskutku unikátny esprit.

Priateľstvo je dar

Eliška Octová

Eliška je v ADELI už „domáca“, je veľmi priateľská a komunikatívna, miluje rozprávky, špeciálne bratov Grimovcov a Popolušku. Aj kvôli čaru rozprávkových bytostí a príbehov sa tak teší na Vianoce. Miluje zvieratká, hlavne psíkov a koníky. A aký by chcela darček na Vianoce? „No veď predsa živého jednorožca, čo iné… 🙂 …ale keď sa nepodarí zohnať, tak aj morské prasiatko postačí.“.
Toto je už jej druhé umelecké dielo v rámci unikátnych obrazov – minulý rok namaľovala spolu so Zbyšom Felixom obraz Popolušky v ADELI.

Priateľstvo naveky

Armin Bolcs

Armin má krásnych 30 rokov a svoj život nezabalil napriek tomu, že ho trávi na vozíku. Narodil sa s viacnásobným postihnutím, ale jeho rodičia už od malička zháňali tých najlepších odborníkov a terapie, len aby mu čo najviac umožnili ŽIŤ. V ADELI pravidelne rehabilituje a úspešne sa zotavuje nielen fyzicky ale aj psychicky. Pri každom pobyte jeho rodina pozoruje pokroky, naučil sa bicyklovať, začal používať pravú ruku . Zaujíma ho počítač a futbal . je veľkým fanúšikom Ferencvárosu a obľúbenú zelenú klubovú farbu pretavil aj do svojho láskyplného obrazu, ktorý s citom dokončil Pavel Herman.

Najlepšia priateľka Zuzka

Zuzana Zajacová

Zuzana je v najlepšom veku a verí, že jej život plný prekážok pôjde už len optimistickým smerom. Jej otec je pre ňu všetkým, tak ako aj bábika, ktorú jej dal pred cca 10 rokmi. Nosí ju stále so sebou ako talizman a pomenovala ju tiež Zuzka. Práve táto bábika dominuje aj jej časti obrazu, ktorý domaľoval Pavel Herman. Je krásne vidieť aj v umení, ako sa detsky jednoduchý svet vie spojiť s dospelosťou a zrelosťou.

Maľovanie celým telom

Ivana Bučeková

Ivanka je živý dôkaz toho, že zle vedený pôrod môže mať na život novonarodeného človiečika fatálny dopad. Napriek tomu, že lekári v Lučenci tvrdili, že Ivanka sa narodila zdravá, čas ukázal, že intuícia mamy bola správna. Zdravotný stav Ivanky sa začal prudko zhoršovať, ako následok pridusenia sa pupočnou šnúrou. Ivanka nemala šťastie na lekárov, má však veľké šťastie na láskavých a starostlivých rodičov. „My ju milujeme a to je najviac“ toto vyznanie otca Janka je dôkazom, že Ivanka má vedľa seba skutočných anjelov. Od začiatku sa starali, aby rehabilitovala a mala všetko pre úspešné napredovanie. Kvôli náročnosti financovania terapií odišiel otec pracovať do Švajčiarska, keď mala Ivanka 4 roky, následne sa rozhodli odcestovať do Švajčiarska celá rodina, aby pre svoju milovanú dcéru zabezpečili tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť. Jej nešťastný štart do života sa podpísal na jej zdraví. Ivanka je dnes krásna a nezdolateľná tínedžerka – aj keď nehovorí ani nechodí. Miluje hudbu a koníky. Výsledkom dlhoročných rehabilitácii je, že Ivanka rastie bez významných deformácii jej telíčka. Hoci nerozpráva, sleduje s porozumením dianie okolo seba. Dôkazom je aj toto umelecké dielo, kde prejavila pozoruhodný abstraktný talent, ktorý sa dokonale stretol s umeleckým cítením akademického maliara Pavla Hermana.